Lesana Královičová
Ok, volám sa Lesana Královičová, veľmi rada píšem básne a čítam knihy, je to pre mna najviac. Básne su pre mna balzamom na dušu, oddychom terapiou. A velmi rada píšem, chodím do prírody, a rozprávam sa s ľudmi- najviac s mojou maminou, a dobrými priatelmi.
autorka v básních nepoužívá diakritická znaménka
***
som a nie som,
kto vlastne som
napol clovek napol zviera
a napol diabol, ktory sa snazi byt ku kazdemu anjelsky
v ustreti svetlym zajtrajskom
v ustreti novym dnom
nech starosti sa vsetky stratia a
nove nech sa zrodia
***
Nechce sa mi nechcieť, nechce sa mi byt...
už aby boli Vianoce... vtedy ma to chcenie baví
Cez rok som bez nalady
chýbajú mi nápady
a som ... mŕtvy chrobák
Bežný rok nastal dobre mu je
dni mu pribúdajú pestré
a on sa tvári ako kráľ
lebo ho to tresce
že to tak rýchlo plynie
Očakávaná doba meškania sa môže zmeniť.
Bol súmrak a na mesto padala tma. Ľudia postavali na stanici a nikto nič nevedel, nikto nič netušil. Ľudia stali na stanici a čakali na vlak, ktorý prišiel. Niektorí išli do väčších miest, iní do menších, ponáhľali sa, bolo im naponáhlo. Utekali rýchlosťou svetelného roku, a nezdalo sa , že by meškali. Boli ako škvrny na papieri rozptýlení na stanici, a bolo im fajn. Mali dlhé kabáty, bola jeseň. Vlak prišiel, a unášal ich do neznáma. Do krajov, ktoré nikdy nepoznali, nevideli, neboli tam prítomní. Čakala ich nová budúcnosť, nová nadej. Nove zúfalstvo i radosť. Boli v očakávaní a niektorí sa báli, niektorí nie. Ľudia sú rôzni. Aj pocity prezívajú rôzne. Niektorí sa boja menej, iní viac. Dorazili do cieľovej stanice, ti, čo boli vo vlaku vystúpili a ti čo čakali a stanici tam, kam vlak prišiel nastúpili a vlak šiel ďalej s druhou skupinkou ľudí. Ľudia vo vlakoch sa striedajú, hovoria si osudy, opierajú sa o fantáziu, čakajú na zázrak. Cesta vlakom môže byt ciel. Pre niekoho, pre iného ma ešte pokračovanie. Je len na nás, ako cestu si zvolíme. Je to miesto v nasej hlave, kde rozmýšľame, o tom kým sme a ako sme. V dopravných prostriedkoch je na to dosť času. A ten čas jer vzácny, nedovoľme Mužom v sivých oblekoch ukradnúť nám ho, tak ako v rovnomennej knihe Momo. Čas je len jeden, a je len na nás ako s nim naložíme. Niekto nakladá s nim lepšie, iný ako tak. Sami sme si jeho strojcami, a preto s nim hospodárme rozumne. Je náš čas. Je náš vlastný, a preto, ak s nim naložíme rozumne je fajn, a ak zle, sami si tým poškodíme. Ľudia vo vlaku čakajú, aká doba príchodu a meškania môže byť ta ich. Dúfajme a verme, že správna.
Srdce kotva kriz,
len ty pochopis
tieto symboly
nechcem doverovat nikomu a nicomu
len samej sebe a svojej
hlave
Ta je najjistejsia.
Jedna zena
nie je dobra
chybna je a omylna
Nemusim ju velmi citit
nebude sa jej to pacit.
ZVADZAM SAMA TAZKY PRIEK
Snad to nie je zivotny hriech, nemat
niekoho rad
Chcem a nechcem
co vlastne?
Nechcem strach a utrpenie,
a chcem mier a pokorenie
davam si do buducnosti lasku a mier
co vlastne?
Nechcem strach a utrpenie,
a chcem mier a pokorenie
davam si do buducnosti lasku a mier
Mam strach
z buducnosti, z neistoty, ktora na nas ciha
pytam sa sto krat, preco?
ludia majte sa viac radi, a nech vas vojna nekvari,
ked budete sudrzni
z buducnosti, z neistoty, ktora na nas ciha
pytam sa sto krat, preco?
ludia majte sa viac radi, a nech vas vojna nekvari,
ked budete sudrzni