Pavol Fekete

Nižná Kamenica

„V 80tych rokoch som  pracoval vo vydavateľstve Mladé letá, kde bol vtedy riaditeľom Rudo Móric a tam  som  si zamiloval písané slovo.“

Vodotlač

Keď vypustíme z úst
na lampióne šťastia
nemý plač
do ozónovej diery
nášho vedomia

Na nebi modré blues
rozhojdá
šnúrky dažďa
z ktorých sa do očí
tlačí k nám z oblohy
vodotlač

Kamélie

Slnko sa šmýkalo
po zábradlí
bronzového horizontu
a o dlažbu klopkali opätky
ako kastanety

Smiala sa
ľahká a obchytaná
ako kniha z antikvariátu
a zo šiat sa vynárali
krivky klasickej gitary

Potom zahodila svoje kvety
ja som dočítal Dumasa
a vypol Traviatu

Sonet pre Erato

Povedala svoje áno
i keď som kazil
metamorfózu
v korunách moruší

a hltal predstavy
desivých tvárí
Munchových
obrazov

Povedala áno
i keď som kradol
prstene pyšnému Saturnu

a napriek absencii tela
žiadal o jej ruku
s humoreskou na piano